Z vášho roztomilého batoľaťa sa zrazu stáva malý nezbedník, ktorého najobľúbenejšie slovo je rázne nie? Ide o prirodzený míľnik v rozvoji dieťaťa, ktorý sa opakuje niekoľkokrát v rôznych vekových obdobiach.
Nezvládnuteľné správanie, odmietanie rutiny, nepočúvanie vašich príkazov, ignorácia otázok a svojhlavé presadzovanie vlastnej vôle sú hlavnými príznakmi obdobia vzdoru. Aj tie najroztomilejšie deti ho musia prekonať spolu s vami. Pre každého rodiča je to výzva a vlastné deti nám počas tohto obdobia tak trochu lezú na nervy.
Dlho vysvetľujete staršiemu súrodencovi, že nemá biť mladšieho a len čo sa otočíte, v klbčení pokračujú. Alebo dookola opakujete, že jedlo nie je na hranie a pritom už po stýkrát zotierate omáčku so špagetami z podlahy. K bežným prejavom patrí aj hádzanie sa o zem, odmietanie kúpať sa a potom naopak, odísť z vane, drzé správanie, neochota sa komukoľvek pozdraviť, ale aj hryzenie, udieranie alebo krik.
Obdobie vzdoru sa prvýkrát objavuje v dvoch rokoch, môže sa vyskytnúť pri prechode zo škôlky do školy, potom je najvýraznejšie medzi deviatym a desiatym rokom, a napokon je tu to najintenzívnejšie zo všetkých – puberta. Posledné obdobie vzdoru sa nedá vymedziť konkrétnym vekom, pretože každé dieťa dospieva v individuálnom čase. Všimnete si však tieto príznaky:
- neplní si povinnosti, aj keď mu ich pripomínate,
- správa sa drzo, ignoruje vaše otázky a želania,
- vyskytuje sa nevhodné správanie rôzneho druhu (záškoláctvo, fajčenie),
- dieťa má problémy aj s inými autoritami (napríklad s učiteľmi).
Aj keď má obdobie vzdoru v rôznych vekových kategóriách svoje nuansy, oplatí sa dodržiavať tieto univerzálne výchovné princípy.
Stanovte jasné hranice
Naše deti potrebujú poznať jasné hranice. Stanovovať by sme ich mali ešte skôr, ako začnú prejavovať známky odporu. U menších detí to môže byť vyjadrenie ako: Nikoho neudierame, môžeš udrieť do vankúša alebo roztrhnúť papier, ale nikdy nebijeme iných ľudí. U starších to môže byť napríklad dodržiavanie večierky – teda času, kedy majú prísť domov. Úlohou rodiča je, aby boli hranice jasné a zrozumiteľné, pokojne si rodinné pravidlá napíšte aj na papier a vystavte na chladničku.
Dôslednosť
„Nie je dobré, aby ste negatívne správanie niekedy potrestali a niekedy prehliadali.“
Ak deti hranice dodržiavajú, majú benefity, ako je hranie počítačových hier, pozeranie obľúbeného seriálu alebo vychádzka do cukrárne. Ale ak hranice, ktoré ste jasne stanovili, porušia, je potrebné, aby čo najskôr nastal dôsledok. Deti potrebujú prepojiť príčiny s dôsledkami a rodičia musia byť dôslední. Nie je teda dobré, aby ste negatívne správanie niekedy potrestali a niekedy prehliadali.
Trest by nikdy nemal byť fyzický, tým iba strácame rešpekt dieťaťa. U malých detí je funkčný tzv. time-out, teda čas pomimo, prestávka v tom, čo práve robí – napríklad na ihrisku prerušíte bitku medzi deťmi a vezmete ho ďalej od skupiny, kde sa môže upokojiť. U starších detí je účinné vziať im vyššie spomenuté benefity, ideálne tak, aby súviseli s nevhodným správaním. Ak príde domov neskôr, ako ste sa dohodli, nasledujúci týždeň bude musieť chodiť domov hneď po skončení školy.
Podporujte dobré správanie
Pozornosť často obraciame na správanie, ktoré je nevhodné. Skúste si dať záväzok, že najbližší týždeň budete oceňovať všetky malé prejavy správania, ktoré sú pozitívne. Nemusí ísť o prehnané pochvaly, stačí nahlas pomenovať, čo urobí dieťa dobre. Napríklad: Veľmi mi pomáha, keď sa podelíš so svojou sestrou. Ďakujem, že si si zavesila vetrovku a odložila topánky. Tieto vety by mali byť konkrétne a oceňujúce snahu dieťaťa.
Rozptýľte pozornosť a predchádzajte problémovým situáciám
Vyhýbajte sa situáciám, ktoré by mohli vyvolať silný vzdor dieťaťa. Myslite na to, že jeho mozog sa stále vyvíja a na niektoré situácie jednoducho nevie reagovať bez silných emócií. Ak napríklad nakupujete, úplne sa vyhnite regálom s hračkami alebo sladkosťami. Alebo sa začnite rozprávať s dieťaťom o tom, čo vás čaká keď odídete z obchodu – napríklad ho namotivujte na šantenie na preliezkach.
obrázky: freepik.com